O PROJEKTE   |   O DOMÁCOM NÁSILÍ   |   NAPÍŠTE NÁM   |   NOVINKY




Nefyzické formy násilia

Medzi najčastejšie omyly o domácom násilí patrí verejnosťou obľúbený názor, že prejavom násilia páchaného na ženách je len fyzické násilie. Nie je to tak! Fyzické násilie je iba dobre viditeľným vrcholom ľadovca, pod ktorým sa však ukrýva široká škála nefyzických foriem útlaku a týrania. Tie sú často považované za akceptovateľnú súčasť rodinných vzťahov a aj preto sú spoločnosťou prehliadané. Rovnaký názor sa dokonca vyskytuje aj medzi samotnými obeťami takéhoto násilia. Vo všetkých vrstvách našej spoločnosti je zakorenená predstava, že nefyzické prejavy násilia sú ľahšie a menej bolestivé. Nie je to pravda! Neexistuje žiadna ľahšia alebo ťažšia forma násilia!
Obete domáceho násilia žijú v stálej neistote, strachu a pocite nebezpečenstva. Takýto život je traumatizujúci a má za následok dlhodobé až trvalé poškodenie psychického i fyzického zdravia. Fyzické príznaky násilia sú pomerne známe, pretože sú viac alebo menej viditeľné. Polícia aj súdy si s ním vedia poradiť lepšie. Pri psychickom násilí je dokazovanie trestného činu zložitejšie, a preto je ťažšie zastaviť ho a násilníka potrestať.
Psychické príznaky sú bežnému pohľadu často skryté: napr. úzkosť, reaktívny strach, depresie, znížená schopnosť sústrediť sa, skreslené vnímanie reality, napätie, pocity viny a hanby, strata pocitu vlastnej hodnoty, sebadôvery, poruchy spánku, desivé sny, poruchy sexuality, poruchy prijímania potravy, samovražedné pokusy, závislosť od liekov,…

Ženy, ktoré zažívali fyzické násilie od svojho partnera, hovoria, že nefyzické násilie, ktoré ostalo alebo nasledovalo po zásahu polície alebo súdu, je ešte horšie.

NÁSILIE NA ŽENÁCH VERZUS DETI

Deti sú vždy obeťami, aj keď násilie medzi dospelými zažívali len ako svedkovia. Byť „len“ svedkom násilia medzi rodičmi je pre dieťa rovnako traumatizujúce, ako byť priamou obeťou násilia. Na základe takéhoto traumatizujúceho zážitku z detstva majú dievčatá väčší predpoklad stať sa obeťami násilia a chlapci násilníkmi než deti, ktoré sa s násilím nestretli. Odborníčky a odborníci preto upozorňujú na to, že násilní muži sú vždy aj násilnými otcami. Sú známe prípady, keď násilní muži po rozvode obrátili svoje útoky na deti, s ktorými sa podľa zákona mohli stretávať. Preto by sa nemali po rozvode automaticky, bez úspešnej odbornej spolupráce, stretávať so svojimi deťmi a nikdy nie vtedy, keď deti stretávanie odmietajú.

AKO MÔŽETE POMÔCŤ VY?

Snažte sa čo najviac dozvedieť o probléme násilia v rodine a o možnostiach pomoci pre jeho obete.
Povzbudzujte ženu postihnutú násilím, aby o násilí hovorila.
Počúvajte ju, ak hovorí, že jej partner ubližuje, verte jej a neobviňujte ju.
Presvedčte ju, že nenesie žiadnu vinu na násilí a že je jednou z mnohých žien, ktorým ich partner ubližuje.
Povedzte jej, že je nebezpečné ignorovať násilie a že násilie sa časom stupňuje, že za násilie je zodpovedný výlučne jeho páchateľ. Násilie nemožno ničím vyprovokovať a ničím ospravedlniť.
Hovorte s ňou o rôznych možnostiach, ako zmeniť jej situáciu, aj o dôsledkoch týchto zmien.
Pomôžte jej, aby sa rozhodla, ale nenúťte ju do toho.
Podporujte ju - nech sa rozhodne akokoľvek.
Povedzte jej, že nikto nemôže problém násilia zvládnuť sám a pomôžte jej vyhľadať odbornú pomoc.
Potvrďte jej, že jej myšlienky, pocity a správanie sú pochopiteľné a normálne.
Sprevádzajte ju, ak potrebuje oporu, napr. na úradoch a inštitúciách.
Pomôžte jej v starostlivosti o deti a zvládaní vecí každodenného života.
Pomôžte jej pripraviť „krízový plán“, resp. „únikový plán“, pomôžte jej nájsť bezpečné miesto, kam sa môže v prípade potreby s deťmi uchýliť.
Nekonfrontujte sa s jej násilníckym partnerom.
Povedzte jej, aby odmietla aj snahy blízkych o konfrontáciu s ním a radšej vyhľadala odbornú pomoc na SOS linke Aliancie žien Slovenska – 0903 519 550.

Nesprávajte sa ľahostajne, lebo vaša ľahostajnosť umožňuje iným páchať násilie. Konajte proti násiliu.