| Odpoveď na: |
som 17 rokov vydata .Mala som stastne detstvo plne lasky a bez hadok.Okrem dobrych rad,ktore mi dala moja mamina,som si do zivota odniesla aj usmev,pohodu,vyrovnanost,stastie,schopnost riesit situacie s nadhladom....Ale jednu z rad som prehliadla-dobre si vsimaj,ako sa tvoj priatel sprava k rodicom ,tak sa raz bude spravat k tebe,ak nie horsie.Lenze laska je slepa,zvlast u 20 rocnej baby,ktora nema so zivotom skusenosti(aj ked v tom veku sme uplne najmudrejsi).Moj muz vsetko riesi krikom,vsetko sa musi,urazky a nadavanie su takmer na dennom poriadku.Zacalo to uz pred svadbou,ale neprikladala som tomu vaznost.Lubila som ho celou svojou dusou,myslim,ze sme spolu este preto,ze 5 rokov sme boli bez deti a ked sa nam deti narodili,tak som bola 9 rokov viacmenej sama,koli jeho praci.Potom nastal velky zlom a moj zivot sa musel ubrat inym smerom.Teda nemusel,ale z urcitych dovodov a pre jeho obrovsky dar reci som mu maximalne verila a podporila ho napriek tomu,ze to bolo najhorsie rozhodnutie v mojom zivote.Potom prislo na rad mnozstvo sklamani,nehovoriac o alkohole a niekolkych jeho neverach,ku ktorym sa aj priznal.Zrutil sa mi svet,chcela som odist .Plakal,sluboval.....a ja som koli detom uverila.Nejaky cas sa snazil,ale neskor zasa urazky pokracovali.Stracam vieru v samu seba som uzavreta,zijem s usmevom cez slzy a s hrcou v zaludku.Na nic sa neviem tesit,vsetku energiu mi berie sustredit sa na to ,co urobit a povedat,aby bol klud.Je toho ovela viac,ale to by som neskoncila do vecera.Nikam nechodim,nic neplanujem,lebo on to aj tak prekombinuje v jeho prospech.V jeho srdci je aj kus dobra,ale je neovladatelny,ako casovana bomba,on chce rozhodnut,on chce vediet,on chce.....on,on,on.........Vietoaj jeho rodina,priatelia,ktorych vacsina sa mu otocila chrbtom prave pre jeho povahu,ale nikto sa mu nic neodvazi povedat ,lebo s nim nechcu prist do konfliktu.Kto to skusi,ten sa s nim nevyhada a on to vie .Vtedy ide aj cez mrtvoly.Nie som ziadna osklivka Katka,takze to nie je v tom.Pred ludmi hram koli detom divadlo,vnutri som uz takmer prazdna.Viem,co by som mala urobit,ale mam strach.Deti z urcitych dovodov uz menili skolu,som na ne velmi citovo naviazana,boli ma,ked trpia...... A teraz,ked som si povedala,ze uz nebudem kyvat na vsetko ako osol,lebo len vtedy je dobre,tak sa to zhorsilo.Jediny spravny nazor je ten jeho,ak ho mam iny,tak uz som stara,mam drzat hubu,nic neviem,dalsie stoja vrade,som nemozna,jeb..ta a dalej to ani nejdem rozpisovat.Je mu jedno,ze deti vsetko pocuju,vrieska ako zmyslov zbaveny.On si mysli,ze je frajer,ludia sa mu za chrbtom smeju a ja sa citim uplne trapne.Zhodi ma v obchode,v restauracii...,cim viac ludi okolo,tym sa citi silnejsi.Zhodi aj vlastne deti.Velmi citlivo to vnimaju,ale on tvrdi,ze to robi preto,aby im nenaprsalo do nosa.Pritom moje deti su skutocne uzasne a bezproblemove,napriek puberte,ktorou prechadzaju.Nech robim cokolvek,nic nie je dobre.Tie,co to poznaju,vedia o com hovorim....... |
