| Odpoveď na: |
...ako dalej... uz to pomaly zo mna opadava... su este sem-tam momenty, ked mi je toho vsetkeho luto.. ale.. ale ved nam je teraz dobre, som (sme) viac-menej nezavisli, zdravi, a v pohode :) = v konecnom dosledku mame obrovske stastie :)
Vraj -
Nie je tazke zacat novy zivot. Staci si uvedomit, ze sme stale silni ako predtym.. a vyuzit to vo svoj prospech.
A skutocne to je pravda, treba pozbierat vsetky sily, co clovek v sebe ma, ked mu je nanic - zo zleho sa poucit, zamknut ho v minulosti, dostat ho zo seba, aby netazilo.. a aby zbytocne nekazilo pripadnu buducnost..
Ja som clovek, co si aj tak casom pamata len to dobre :) Zo zaciatku mi lietali nalady, raz mi bolo uplne nanic, raz zas som od radosti nevedela co so sebou.. Ale uz sa to vsetko, ukludnilo.. Potrebovala som si najst ten svoj "klud" v zivote..
Konecne si zas uzivam take tie bezne radosti (istoty) - clovek by neveril, napr. kolko "pohody" vnesie do kazdodenneho dna napr. len pocit, ze zalezi len na mne, ako dlho kde budem byvat, ze ma zas niekto odniekial nevyhodi, lebo sa neplati najom :( , ze neprijdu necakane vypovede uverov, ze mi nikto nebude vycitat, preco sa mu nevenujem, ked sa konecne vyskytne doma, a pod.
Sa citim, teraz ako cez "stredoskolske prazdniny" = robim si co chcem, kedy chcem, chodime vela von na slniecko (co tiez skvele dobije energiu) a hlavne mam konecne nielen pocit nezavislosti a samostatnosti, ale aj spokojnosti.., ktora sice este nie je 100%-tna, ale kazdym dnom pomalicky rastie :) |
| Meno*: |
|
| E-mail: |
|
| Home: |
|
| Nadpis: |
|
| Odkaz*: |
|
| Opíšte kód:* |
Nový obrázok
|
| |
|
| |
|
