| Odpoveď na: |
Takze bude asi sa z toho vsetkeho dostat, citim sa miestami velmi silna, plna optimizmu a radosti do zivota, ale casto....
.....sa citim, akoby som teraz utekala sama pred sebou, pred svojim zivotom, pred vsetkym, co by mohlo byt pekne, no bojim sa asi vsetkeho, co "bude" a asi len preto, ze mi to stale nici moja minulost... este som sa dostatocne asi "neodputala" a deti mi to budu stale pripominat, takze sa ani na 100% neodputam asi nikdy, ale dufam, ze aspon na 99% to pojde....
....sere ma obcas, ze mam uz 2 deti (akoze su zlaticka, to ano), a pritom este len 26r, ......no citim sa akoby som si dosrala zivot a nestihla si este prezit v podstate skoro nic pekne ......nici ma to, nechapem, cim som si to vsetko zasluzila, aj ja chcem trochu toho svojho stastia.... ale bojim sa co bude, alebo moze byt....
....citim sa akoby som preslapovala na mieste, dozadu nepojdem, dopredu neviem ktorym smerom, neviem ako zacat /teda zacala som/, ale neviem, ako ist dalej, ako ist dopredu....
....uzivit sa uzivim, drobcekovia su zlati, myslim, ze som prezila uz nejednu velmi neprijemnu zivotnu situaciu a skusenost a vzdy som sa z toho dostala, ale preco ich musi byt tolko??
Obcas si poviem, ze mozno som si to "zle" uz vycerpala, mozno ma caka uz len to dobre, ktovie.... Ale teraz prestavam mat obcas silu ist dopredu, prestavam mat pocit, ze to "bude raz dobre", mam pocit, ze stojim na mieste a je mi z toho vsetkeho smutno....
Je pravda, ze je to vsetko cerstve, uz som sa neraz "skladala dokopy", teraz sa citim ako v zrychlenom filme.... s tym skladanim.... keby nie su deti, asi som uz z toho skoro vonku, ale to su zlaticka, ktore ma potrebuju, a ktore mi to istym sposobom zial budu stale pripominat.. :(
Ako sa da ist "v pohode" dalej?? |
