| Odpoveď na: |
Mile zeny,
mam 26 a vyrastla som v rodine alkoholika, ktory bil mna aj moju maminu.
Ak si niekto predstavi alkoholika s cervenym nosom, sediaceho na gauci tred televizorom, nie je to vobec tak. Moj otec bol vazeny podnikatel, mal mnozstvo priatelov, znamych, skvely karieru a biznis. A po byte poschovavane flase borovicky - desiatky flias, dve protialkoholicke liecenia, ktore sa akoby zazrakom podarilo pred vsetkymi utajit. A mal mamu a mna.
Maminka mi povedala, ze ju prvy krat udrel po porode. Ja som vraj od neho dostala prvu nadielku, ked som zacala robit prve kroky a v kuchyni sa mi podarilo stiahnut so stola obrus aj so salkou plnou caju. Dlhe roky potom som bola presvedcena, ze som skutocne taka lava, neschopna a hlupa, ako mi stale hovoril. Neviem, ako prisiel k tej predstave, nakolko som dokopy nic nemala odzite a ku skutocnym omylom som sa ani nemala cas dostat.
Dnes som si vsetko odzite starostlivo zamkla na klucik niekde vzadu v mojej hlave a pripomina sa mi to snad iba mojou prehnanou nedovercivostou voci muzom.
Dnes ma sokuje, ako sme tolko rokov dokazali prezit v takomto stave a takmer NIKTO o tom nevedel. Mama sa ma snazila odpratat vzdy k babicke, do letnych taborov, na vylety so znamymi, skratka co najdalej od domu. Zvysok spomienok pre mna tvoria bitky a mamine obranne pokusy, ked sa sama postavila pod otcovu ruku, aby ma ochranila. Strasne psychicke ponizovanie, nadavky, tlak, zaludocne vredy, kozne choroby sposobene psychickymi problemami, strach a plac v skole, lebo za dvojku sa u nas doma veru nechvalilo, dostali sme obe, lebo hlupost, tu som samozrejme zdedila po mame. Cislo policie som sa naucila este v skolke a zasahovali u nas niekolko krat. Najhorsie to bolo, ked bola mama v robote. Cakavala som ju cele hodiny zamknuta v kupelni, lebo som sa bala, ze ma otec zabije, kym nakoniec nevyrubal sekerou dvere a nedal tam zaves. Verim, ze jej sa tiez nechodilo domov lahko. Pri tom vsetkom sa mama zufalo snazila pomoct otcovi s protialkoholickym liecenim, vzdy mi rozpravala aky to bol skvely clovek, ked nepil, ked spolu chodili, ked si ju bral, ze na vine je len alkohol. Dodnes si potrpi na to, aby som na otca spominala v dobrom.
Vsetko vyvrcholilo ked som mala 13 rokov, otec maminku napadol, skaredo jej rozrazil pastou obocie. Vtedy som vlastneho otca prvy, jediny a posledny krat napadla ja - vzala som na vlastneho otca noz. Nikdy viac so mnou neprehovoril. A mama nakoniec pozbierala vsetky mozne aj nemozne sily a opustila ho.
Rozvod prirodzene skomplikoval, ta hora slubov a ospravedlneni, ake vtedy predviedol, by pravdepodobne presvedcili aj mrtveho vstat z hrobu. Ale mamina odhodila vsetky zvysky zabran a hanba-nehanba porozpravala o tom, co sa u nas doma deje vsetkym priatelom, kolegom, aj rodine.
Pamatam si z tych cias iba malo, liecila som sa dlhodobo u psychiatra, mamina sa zazracne dala dokopy sama. Pred par rokmi sa stastne znovu vydala za skveleho chlapa, a mne sa dodnes nechce verit, ze taky pokoj moze v rodine existovat. On sa stal pre mna synonymom toho, ze hadam aj ja narazim na niekoho, kto na mna nikdy viac v zivote nezdvihne ruku.
S otcom som stratila kontakt az do doby, kym mi jeho pribuzni neoznamili ze zomrel. Jeho rodina s nami inak nekomunikuje.
Dnes som velmi VELMI vdacna mojej skvelej mamine, ze nasla silu aj odvahu postavit sa za nas dve a dala mi moznost v klude a pokoji vystudovat a dopriat mi pokojny start do zivota, ze zo mna nie je to tiche, nekomunikativne, zakriknute a stale nervne dieta, ktorym som bola. Tesi ma, ze sa mozem pozerat, ako je moja mamina konecne stastna. Tiez som rada, ze mama dokazala zabranit tomu, aby som svojho otca definitivne znenavidela. Dnes si zachovavam na neho iba same dobre spomienky a jeden neprijemny pribeh, ktory mi je poucenim do zivota, ze co sa moze stat z jednej velkej lasky.
Cize mile damy, ktore denno-denne riesite problem, aby ste prezili v pokoji vecer a noc, zelam vam VELA VELA SIL A ODVAHY! Ked uz pre nic ine, tak aspon pre svoje deti, z ktorych este mozu vyrast vyrovnani a stastni ludia. Obetovavat sa koli detom je hlupost, pretoze ony nechapu, ze to co sa deje vo vasej rodine, nie je normalne, ze nikto nema pravo ich bit a psychicky im ublizovat. Rovnako ako nikto na svete nema pravo ublizovat vam, zvlast clovek, ktory by vas mal milovat a vazit si vas! |
