Odpoveď na: |
Tiež som bola rok a pol v Majáku Nádeje v Bratislave. Dostala som sa tam vtedy, keď už moja 14 ročná dcéra mala za sebou početné pokusy o samovraždu a ja tiež. Ona v tom čase bola na psychiatrii a ja na ulici. Ex, ktorý bol priemerným manželom počas 18 rokov zrazu rozhodol pre rozvod. Prišla som o svoju firmu, o svoje zamestnanie. Rodičia boli starý, aj oni potrebovali moju pomoc. A ja som nemala žiadny príjem. Za jediný mesiac som schudla 20 kg, vážila som 43 kg. Prácu som nenašla, veď som vyzerala, ako mŕtvola. Dva týždne som nespala a bola som rada, že ma prijali na psychiatriu. Ak som ižla za mužom...strašne ma bil. No ja som musela... on mal peniaze a v mojom podnikaní zostal tovar, za ktoré som musela platiť daň. Ale z čoho...? ...prešiel rok a po početnom zbití dcérky, po početnej hroze...zostala som citovo poškodená....
To celé je už za nami. Vážim 50 kg, mám prácu. Dcéra na internáte, ja s novým mužom, žijeme ďaleko od seba, ale musím byť ďaleko,..tu mám prácu.....potajomky plačem každý deň. Plače aj moja krásna dcéra....
Nenapísala som, ako polícia sa s nami správala, pretože nechcem na súd, veď aké dokazy ja mám...? Nenapísala som, čo sa stalo, nenapísala som o "kamarátoch", ktorý hneď, ako som prišla o svoju firmu, otočili sa mi chrbtom...a nezostal kamarátom ani jeden.... zostali sme sami na ulici....ja a dcéra.
....neviem, či raz budem ok...no neverím v tom...
Prečo to celé tí hnusné chlapy robia.....?????
Neuvedomujú, že vlastne človeka zabijú so svojim správaním..... je to, ako vražda. Vražda psychiky ženy a jej detí... . Prečo nie je postačujúca lekárska správa o zlom psychickom stave, prečo to nie je postačujúce, aby muža, týrana zavreli? Veď aj svedkov máme, naše deti videli a prežili to celé!!!
Ich životy sú tiež zničené..., na hrozu asi nikdy nezabudnú.... |
Meno*: |
|
E-mail: |
|
Home: |
|
Nadpis: |
|
Odkaz*: |
|
Opíšte kód:* |
Nový obrázok
|
|
|
|
|