| Odpoveď na: |
Precitala som si vsetky diskusne prispevky. Zaujima ma tato tema. Velmi casto po hadkach s mojim partnerom hladam na internete, co to je vlastne psychicke nasilie. My vpodstate fungujeme celkom fajn. Ale potom to pride po mesiaci , po dvoch, ako kedy a je strasne aroganntny na mna. Urcite to zavinujem aj ja mojim spravanim, pretoze ho zneistujem, ked zacnem rozpravat, ze nie som si ista, ci chcem s nim byt. Najhorsie je, ze ja uz po tych siestich rokoch spolocneho zivota stracam orientaciu, ci bolo skor vajce, alebo sliepka.Viem, ze by som chcela od neho odist, aj neviem. Pretoze ked je pohoda, ked mu vykricim, ze ako sa moze ku mne takto spravat, tak je taky dobry a starostlivy, ze mi nosi kavu do postele,robi, co mi vidi na ociach. Po jeho nadavani, ktore mozno aj sama vyprovokujem sa citim, akoby mi pichol noz do brucha.Nasa patrocna dcerka ho miluje a bojim sa, ze by mi v zivote neodpustila, keby som od neho odisla. Ten rodinny zivoy nieje az taky zly, je fajn. Ale ja som neni stastna. Ani neviem, preco tu pisem, asi to vyzera ako jeden velky zmatok. Asi len chcem s istotou vediet, ze chcem odist a ze to zvladnem aj sama a ze nebudm lutovat. A mam strach,ze on to tiez nezvladne a bude zly a vlastne tym sa rozbije rodina. Lebo rozumni ludia dokazu mat pekne rodinne vztahy aj po rozchode, aby to nemali deti tazke.Bojim sa s nim nacat tuto temu. On to vsetko chape, ked je triezvy. Ked si nahodou vypije(nieje alkoholik), tak mi to vsetko vykrici takym stylom, ze sa tyzden davam dokopy. |
| Meno*: |
|
| E-mail: |
|
| Home: |
|
| Nadpis: |
|
| Odkaz*: |
|
| Opíšte kód:* |
Nový obrázok
|
| |
|
| |
|
